Umelecké rezbárstvo patrí k najstarším umeleckým remeslám. Má dlhú históriu, a ako ostatne druhy umenia aj rezbárstvo sa formovalo a každá doba mala vplyv na jeho vývin.

Už v dobách počiatku ľudstva naši predkovia, cítili potrebu umelecky sa prejaviť. Môžeme to vidieť už na prehistorickom umení, kde inšpiráciou sochárov bola žena. Vyjadrením tohto kultu ženy sú početné plastiky ženských figúr rozmanitej veľkosti nazývané – Venuše. Robili sa z dreva, hliny, kameňa, zo slonovej kosti. Možností v prvopočiatkoch nebolo veľa, no jednou sa ukázala možnosť vyrezávať pekné vzory ostrými hranami skál do dreva.

Zachovalo sa len málo ukážok dávnej tvorby. Najznámejšou je možno drevená socha šejka El Beleda v Káhire vytvorená ešte za dôb viac než dvetisíc rokov pred Kristom. Rôzne domorodé africké kmene si z dreva vyrezávali masky a sošky, ktoré sú obľúbené aj v súčasnosti.

Ďalším veľmi známym príkladom dávneho rezbárskeho majstrovstva, ktoré sa zachovalo dodnes, sú totemové stĺpy indiánskych kmeňov v Severnej Amerike.V Európe to boli hlavne severské národy, napríklad Vikingovia vyzdobovali predné časti svojich lodí drevenými dračími hlavami. Anglicko je známe jemnou rezbárskou prácou z gotického obdobia, viditeľné hlavne v priestoroch chórov v kostoloch a v ich blízkosti. Francúzske drevorezbárske práce taktiež súviseli s náboženstvom a známe sú hlavne vyrezávané oltárne steny. V Taliansku nájdete dobové gotické drevorezby i renesančné práce hlavne vo Florencii či Siene alebo v kláštoroch na juhu krajiny. V Nemecku pracovali v 15. až 16. storočí mnohí umelci s drevom. Preslávili sa najmä kolosálnymi drevenými sochami a oltármi. V renesančnom období sa pekné oltárne práce objavili i v Španielsku a oblastiach dnešného Belgicka.

Po skončení renesancie význam drevorezbárstva výraznejšie poklesol, aby ho v osemnástom storočí v Londýne oživil Grinling Gibbons, ktorý vyzdobil budovy patriace istému Sirovi Christopherovi Wrenovi. V dvadsiatom storočí vzrástol záujem o drevo ako materiál. S drevom pracovali viacerí súčasní sochári. Drevo zaujalo a prilákalo i mnohých figuratívnych umelcov či umelcov venujúcich sa abstraktnej tvorbe.

Na Slovensku sa drevorezbe venovali i ľudia s povolaniami úplne odlišnými, aby si privyrobili. Boli to mlynári, baníci, bačovia a zástupcov ďalších povolaní na hony vzdialených práci s drevom, čo bolo často aj hlavnou tematikou ich prác, ale vedeli si zhotoviť aj predmety dennej potreby, či už to boli varechári, stolári, kolári ale aj iní. Boli to skutočný ľudový rezbári, ktorí mali šikovné ruky a nadanie a zvládli nejednu peknú prácu.

Ľudový umelci využívali pri svojej práci primitívne nástroje, ktoré vedeli majstrovsky ovládať. Ľudove umenie vyjadruje tvorivú silu pracujúceho ľudu, je jednoduché optimistické, vyjadruje lásku k životu, k práci. Na Slovensku sa zachovalo aj množstvo drevených kostolíkov, ktoré sú tiež dôkazom veľkého majstrovského talentu našich predkov , sú postavene výlučné z dreva bez použitia jediného klinca, tieto kostolíky boli zdobene rezbou a ja vďaka tomu sa nám zachovalo mnoho ukážok z majstrovstva našich nadaných predkov, o čom svedčia ja mnohé vyrezávané oltáre v kostoloch, asi najznámejší je oltár majstra Pavla v Levoči.